Pec je jeden z najstarších, človekom postavených druhov ohnísk. Zbytky pece sa našli v najrôznejších oblastiach: u peruanských inkov, v Egypte, u sumérov… Obvykle používali naši predkovia v každodennom živote na varenie, pečenie a iné spôsobi spracovanie jedál. Pred sto rokmi na každom dvore, alebo väčšinou v dome stála pec, veď naši predkovia pec používali aj na vykurovanie domu.
V dobre postavenom, vyhriatom peci skoro všetko pripravíme, čo nie je isté v moderne vybavenej kuchyni. Hneď na konci vyhriatia peci môžeme v nej upiecť pizzu, chlieb, upiecť rôzné druhy mäsových jedál, celé prasiatko, čo viac, pri zabíjačke v ňom tavíme aj masť. Keď sa už pec začína vychladnúť, pečieme v nej koláče alebo robíme plnenú kapustu. Pri 160 stupni môžeme variť v nej polievku, ryžový nákyp. Pri tejto teplote sa môže začať aj varenie lekvára. Na druhý deň je pec ešte stále dosť teplá na sušenie ovocia, byliniek.
Pec. Oživenie starých tradícií. Nástroj používaný našimi predkami, zdravé jedlo pripravené v ňom, bez akýchkoľvek prísad. Čerstvo upečený chlieb, pizza….
Príprava jedla v peci je rituál. Rituál je súčasťou zariadenia (pece), kadidlo (dym), obeť (palivové drevo) a katarzia, ktorá v tomto prípade je úžasné jedlo. Dym z pece každého očarí kto už raz ochutnal chlieb, pizzu alebo koleno pečené v peci.
